Svätý týždeň, nazývaný aj tichý alebo veľký, sa začína Kvetnou nedeľou,
ktorá sa tento rok slávila 2. apríla. Podľa zmeny Rímskeho misála sa
Kvetná nedeľa v roku 2022 premenovala na Palmovú nedeľu. Tento deň
pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Názov sviatku
je odvodený od kvetov, palmových ratolestí, ktorými ľud Ježiša nadšene
vítal. Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov - bahniatok. V
katolíckych kostoloch ich kňazi počas Kvetnej nedele posvätia, čím
halúzky podľa ľudovej tradície získavajú veľkú moc. Traduje sa, že
bahniatka potom dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od chorôb, zásahu
bleskom, pred požiarom či inými pohromami.
Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kalendára nazýva Zeleným štvrtkom a
po novom nesie názov Štvrtok svätého týždňa. Názov má údajne podľa
sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k zatknutiu Ježiša
Krista. Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie sviatosti
oltárnej i sviatosti kňazstva. V tento deň sa v katolíckej cirkvi
slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi
učeníkmi. Sú známe obradom umývania nôh 12 mužom. V gréckokatolíckej
cirkvi sa počas svätej liturgie na Zelený štvrtok predpoludním posväcuje
myro - olej používaný na vysluhovanie sviatosti birmovania
(myropomazania). Ustanovenie Večere Pánovej si na Zelený štvrtok
pripomínajú počas služieb Božích aj veriaci Evanjelickej cirkvi
augsburského vyznania (ECAV). Podľa tradície sa v tento deň majú jesť
jedlá zelenej farby, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu.
Veľký týždeň pokračuje Veľkým piatkom nazývaným aj Piatok utrpenia Pána.
Je dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V
rímskokatolíckych chrámoch sa počas dňa neslúži svätá omša, oltáre sú
bez chrámového rúcha. Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší
sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Na
evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa
Večera Pánova. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýtosti
sa môžu len raz za deň. Veľký piatok uznáva asi 40 štátov ako sviatok
pracovného pokoja.
Biela sobota s názvom i Svätá sobota je podľa kresťanskej tradície dňom
hrobového odpočinku Ježiša. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje
zažínať nové svetlo. V katolíckej cirkvi sa veriaci prichádzajú pokloniť
a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas dňa sa nekonajú omše, až
vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá
omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia. Počas Veľkonočnej
vigílie sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Jej nový názov je Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania. Najstarší a
najväčší sviatok liturgického roka sa vo všetkých kresťanských cirkvách
slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Končí sa obdobie 40-dňového
pôstu, na sviatočných stoloch v mnohých domácnostiach nechýbajú
vajíčka, údená šunka, veľkonočný baranček či koláče.
Veľkonočný pondelok nazývaný aj Pondelok vo veľkonočnej oktáve je z
hľadiska ľudovej tradície významným dňom veľkonočných sviatkov.
Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka. Najčastejšie sa ženy i
dievčatá šibú korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré je symbolom jarnej
prírody. Ich dotyk vraj omladzuje, prináša silu a krásu. Rovnaký účinok
sa prisudzuje aj polievaniu vodou. Šibači a polievači okrem pohostenia
dostávajú zdobené vajíčko – kraslicu, v súčasnosti už vyrobené aj z
čokolády, alebo mašľu na korbáč.
Veľká noc však nie je len oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale i
oslavou príchodu jari. Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a vítaním
jari ako životodarného ročného obdobia. Na území Slovenska sa lúčili so
zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra
dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka. S vítaním
jari - príchodom Vesny - súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali
zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. V tomto čase sa napríklad
čistili príbytky či zhotovoval sa nový odev.